Zlatý život študentský 3: Táto kára nie je pre starých

Autor: Lucia Anďalová | 28.3.2011 o 11:17 | Karma článku: 11,53 | Prečítané:  2724x

Napochoduje ku mne Kika z vedľajšej izby. Je celá akási pokrčená. Postaví sa pred zrkadlo na mojej skrini (jediné poriadne na celej internátnej bunke) a vzdychne. Takto sa princa na bielom Mercedese nedočká. Na môj spýtavý pohľad odpovie jednou vetou: "Zase ma autobusár pricvikol." Naozaj. Na chrbte sa jej skvejú dve čierne šmuhy od gumeného tesnenia autobusových dvier.

O Bratislavskej MHD sa toho popísalo požehnane. Nájdete to v novinách, na blogoch, na školských záchodoch, na stĺpoch verejného osvetlenia... Na zastávke Cintorín Slávičie údolie nájdete

31 a 39

Dva autobusy stojace pred naším internátom. Sú priam povestné prepchatosťou v akomkoľvek čase, hádam okrem prvých ranných spojov. Už som o nich počula aj vtipy:

Čo vznikne, keď sa v pnej rýchlosti zrazí 31-ka s 39-kou? - - - Študentská pečať!

Alebo fiktívna správa z tlače:

Na Lafranconi sa zrazil autobus číslo 31 s električkou číslo 9. Počet obetí presiahol tri stovky. Našťastie, električka bola úplne prázdna...

Bežne sa stane, že študenti čakajúci na zastávke sa do vozidla jednoducho nevojdú. Ak je mráz, prší, fúka, či nebodaj všetko naraz, niektorí sa pokúsia aj o nemožné. Občas totiž autobus jednoducho neprichádza aj trištvrte hodiny... a zrazu pristanú tri za sebou. Raz ma dav vtisol dovnútra proti vlastnej vôli a cestu na Slávičie údolie som prestála na jednej nohe a držala sa okolostojacich. Vraj študenti. Splašené ovce! Väčšinou totiž trénujem jógu iba na schodíkoch a dúfam, že dvere mi nepricviknú niektorú prednosť alebo zadnosť...

Piráti

Všetku česť výnimkám, čo nepodľahli profesionálnym deformáciám a pracovnému tlaku. Niekedy mám totiž paranoidný pocit, že niekto za volantom prostriedku MHD nás snaží zdecimovať. Mala som raz šťastie na relatívne prázdny autobus. Pohodlne som si sadla. Za mnou nastupoval párik držiaci sa za ruky. Zrazu sa dvere zavreli a dievčina ostala sama stáť na chodníku a chalan si trel boľavú ruku. Primitíve škodoradostne som sa v duchu zasmiala. Karma ma dostihla ešte v ten deň. Z električky nás vystupovalo viacero. Prvá z nás vyšla, zrazu dvere zapípali, zavreli sa a vehikel sa prudko pohol vpred. Prekvapene sme na seba pozreli. Na najbližšej zastávke sme z dverí doslova vybehli, posledná smoliarka sa ale aj tak zviezla ešte o jednu zastávku ďalej...

Monológy

"No videli ste to!?" oslovila ma pani s modrým prelivom na bielych vlasoch. "Takto ujsť starému človeku pred nosom...!" bla bla bla. Zúčastnene som prikyvovala, aby sa neurazila. Keby šofér na každého počkal, časový sklz by sa nahromdil a... a čím viac cestujúcich, tým viac meškajúcich ľudí (do školy, do práce, na rande...). Nerobím z toho taký cirkus. Našťastie, vyučujúci na našej katedre akceptujú ospravedlnenie:

"Prepáčte, ale nevošla som sa do autobusu..."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?