Dlhá cesta pre otužilcov

Autor: Lucia Anďalová | 5.1.2011 o 14:45 | (upravené 5.1.2011 o 16:25) Karma článku: 6,91 | Prečítané:  1195x

Nielenže sa pokazilo kúrenie v tomto jedinom vagóne, ale dvere medzi ním a rušňom zamrzli a nedali sa zatvoriť. Z relatívneho pohodlia kupé, v ktorom sa teplota pohybovala tesne nad bodom mrazu, som mohla sledovať snehové vločky, víriace po chodbičke ako konfety.

 www.vlaky.net

Je 13:24. Stojím  v Poprade na peróne a s hrôzou počúvam oznámenie o meškaní vlaku. Na svetelnej tabuli vyskočila oranžová dvadsiatka. Netrápilo by ma to, keby v tej chvíli nebolo desať stupňov pod nulou. Lavičky sú zasrienené a do budovy stanice sa pre zástupy nie je možné bezbolestne dostať.

Nakoniec sa vlak neobvykle hlučne dovlečie. Podľa zvyku nastúpim do prvého vagóna, hneď za rušňom. V teplučkom kupé si odložím na vešiak kabát, baranicu a rukavice. Zrazu príde sprievodkyňa a oznámi nám, že musíme prejsť do iného vozňa, miestenka – nemiestenka. Len tak mimochodom, horíme. Aha, tak preto ten pach spáleniny! Presunula som do starodávneho vozňa číslo dva. Žiadna výhra. Železničiari zatiaľ zaseknutú brzdu uhasili hasiacimi prístrojmi a snehom a odpojili vagón. Zo stanice sme sa pohli o 13:55.2395t.jpg

V Štrbe pristúpil môj vyzimený priateľ. Vyzliekol si kabát, sadol si, postavil sa, obliekol si kabát a nahlas povedal to, čo sme sa všetci báli nahlas vysloviť: Je tu rovnaká zima ako vonku! Sprievodkyňa len temne poznamenala, že teplejšie tu už nebude a zmizla. Nielenže sa pokazilo kúrenie v tomto jedinom vagóne, ale dvere medzi ním a rušňom zamrzli a nedali sa zatvoriť. Z relatívneho pohodlia kupé, v ktorom sa teplota pohybovala tesne nad bodom mrazu, som mohla sledovať snehové vločky, víriace po chodbičke ako konfety. V Liptovskom Mikuláši dvere o pár minút opravili pekne po slovensky: kladivom. To už vlak meškal 45 minút.

Po pätnásťminútovej zastávke v Žiline som vyšla na prieskum. Potrebovala som sa prejsť, lebo chlad mi prešiel dokonca aj do kanád. Ak sa v ostatných vozňoch kúri a je v niektorej chodbe miesto pre dvoch zúfalcov... Moje nádeje rýchlo stroskotali. V spojovačke medzi vagónmi bolo nafúkaných asi tridsať centimetrov snehu a nová sprievodkyňa so zúfalým výrazom v tvári telefonovala na dispečing. Rovno som sa obrátila späť.

Je 18:13. Mala som už byť v Bratislave. Vlak je však ešte len v Piešťanoch. Schúlila som sa do klbka, ako mi to len stiesnené podmienky dovoľovali. Aby som uvoľnila svoje vyhriate miesto deduškovi, posunula som sa k oknu. „Celé zle“, ako by povedal jeden môj známy. Staré hliníkové okno netesnilo a ocitla som sa v prievane. Obličky sa mi poďakujú.2396t.jpg

Je 19:13. Dokázali sme to! Skrehnutá, no plná endorfínov zoskakujem zo schodíkov do večerného mrazu. Počkať, mrazu? Zrazu mám pocit, že som prišla do inej krajiny: pod nohami vodnatá snehová kaša, z úst sa neparí  a po chvíli musím dať baranicu z hlavy dole. Sediac v stotridsaťjednotke sa mi v mysli vynorila veta mojej mladšej sestry, keď mala asi päť rokov: „V tejto Bratislave je skoro ako na Slovensku – ale len skoro.“


prvý raz publikované na: www.webjournal.sk

obrázky: www.vlaky.net

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Štátne IC vlaky začali opäť jazdiť. V čom sú iné?

Štátna Železničná spoločnosť Slovensko sľubuje, že jej najrýchlejšie vlaky z Bratislavy do Košíc za štyri hodiny a 42 minút.

KOMENTÁRE

Smer je v jednoSmerke. Ako Mečiarov valec či kôl v plote

Fico sa k realite postavil chrbtom. Zahral sa na kôl v plote.

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.


Už ste čítali?