V lete budem mať ešte len 21 rokov, no za sebou už dvoje parlamentných volieb. Komu ale mám dať hlas? Ak nepôjdem voliť, dám hlas Ficovi. Ak budem voliť stranu, ktorá sa nedostane do parlamentu, dám hlas Ficovi. Za takých podmienok, ako teraz na Slovensku vládnu, to chce zmenu systému. Pošuškáva sa čosi o kríze demokracie, no nik sa nenamáha jej z nej pomôcť. pokračovanie článku
Keď som prišla na základnú školu, rodičia mi už vysvetlili, že drogy sú jedy, ktoré spôsobujú ľuďom choroby. Tým to pre mňa haslo. Vedela som, čo to je a prečo to nechcem. No po deviatich rokoch preventívnych kampaní, výchovných koncertov a plagátov som paradoxne uverila, že drogy musia byť cool a rebélia a túžila som nejakú vyskúšať. Tak ako mnohé iné deti deväťdesiatych rokov. pokračovanie článku
V júni budem mať dvadsať rokov. Nemám účet na Facebooku ani v banke. Nepozerám televízor. Nemám internet. Mám starožitný mobil bez mp3 prehrávača, fotoaparátu, blootooth či infra pripojenia. Keď som si ešte kupovala nové oblečenie, bolo to skoro vždy v lacnom sekáči. Už to bude rok. Nefajčím. Takmer nepijem. Nestriedam partnerov. No, a akejsi bratislavskej antifašistickej skupinke prekáža, že rada nosím kanady a maskáče. pokračovanie článku
Je to sivo-zeleno-fialovo-čierno-biele, živí sa to odpadkami a býva to na vysokoškolskom internáte Mlyny, konkrétne výšková budova. Čo je to? Pomôžem vám: nie je to tá pankáčka zo siedneho poschodia. Správna odpoveď: Columba livia. Holub. Také malé zvieratko, ktoré toho dokáže za jeden deň poriadne veľa nakakať. A najradšej na niečiom balkóne. pokračovanie článku
Napochoduje ku mne Kika z vedľajšej izby. Je celá akási pokrčená. Postaví sa pred zrkadlo na mojej skrini (jediné poriadne na celej internátnej bunke) a vzdychne. Takto sa princa na bielom Mercedese nedočká. Na môj spýtavý pohľad odpovie jednou vetou: "Zase ma autobusár pricvikol." Naozaj. Na chrbte sa jej skvejú dve čierne šmuhy od gumeného tesnenia autobusových dvier. pokračovanie článku
Je streda, trištvrte na päť ráno. Zo sna ma vytrhne zvuk sirény. Okamžite spanikárim, v polospánku sa doslova skotúľam z postele na všetky štyri. Už nadvihujem roletu, aby som na vlastné oči uvidela nepriateľské bombardéry, keď sa tón zmení na ťahavé Maaaaaaaacejko, Macejkoooooo... Odľahne mi. To sa len opití internátni susedia kultúrne vyžívajú. pokračovanie článku
Na bunke nás je desať. Samé dievčatá. Delíme sa o jednu sprchu, dve umývadlá, zrkladlo a záchod. Máme na dverách úhľadnú tabuľku z Excelu, kde je rozpísané, ktorá izba ten týždeň kúpeľňu upratuje a dopĺňa toaletný papier. Idylku narušila malá nepríjemnosť: upchal sa záchod. Nevadí. Ujo opravár sa tam povŕtal a bolo po probléme... asi na dva dni. pokračovanie článku
Nielenže sa pokazilo kúrenie v tomto jedinom vagóne, ale dvere medzi ním a rušňom zamrzli a nedali sa zatvoriť. Z relatívneho pohodlia kupé, v ktorom sa teplota pohybovala tesne nad bodom mrazu, som mohla sledovať snehové vločky, víriace po chodbičke ako konfety. pokračovanie článku
Na dnešný deň sa chystá odborársky štrajk. Škoda, že neprišiel vtedy, keď Fico budoval Utópiu, ktorej dôsledky nesieme dnes. pokračovanie článku
Téma národného jedla je chúlostivá z viacerých dôvodov. Po prvé, túto jedinečnú kombináciu chutí sme vytvorili z blízkovýchodnej pšenice, amerických zemiakov a rumunskej bryndze. Po druhé, ani sami Slováci sa nedokážu zjednotiť v tomto jednoduchom recepte. A po tretie, každý sa dušuje, že tie jeho halušky sú zo všetkých najhaluškovatejšie. A to aj v prípade, že okolo bryndze ani neprešli. pokračovanie článku
Na námestí stretnem známu tvár. "Ahoj! Ako sa ti vodí? Čo prázdniny? Kde brigáduješ? Kam na vysokú?" Odpoveď priam srší negatívnymi frormuláciami: Nikam brigádnikov neberú, predbehli nás vysokoškoláci, nemám peniaze; na vysokú idem, lebo ma na škole nič poriadne nenaučili, vzali ma, ale na odbor, kam nechcem ísť; počasie je nanič, nudím sa, nemám peniaze na zábavu, všetci kamoši sú niekde preč... Dotyčný s kamennou tvárou odíde takmer bez pozdravu. A vraj ja som pesimista. pokračovanie článku
Človek si tak brázdi youtube... A zrazu objaví toto. Nechám každého, aby si utvoril vlastný názor, preto svoj zatiaľ nevyjadrím. pokračovanie článku
Muž, čo dokáže spraviť druhý nálev z instantnej kávy, nepotrebuje konto v banke, lebo len oznámi, koľko si berie, vie deliť nulou, napriek rozsiahlej antikampani dokázal zlákať 35 percent voličov. Je taký hrozný, že sa s ním každý bál ísť do vlády. Mocný, akoby ho jedna mater mala. Taký drsný, že sa smeje aj keď ostatným je na vracanie. R. F. pokračovanie článku
Pred popradskou Arénou stojí vetroň, bazén s loďami a obrnený transportér. Pomedzi ne sa prechádzajú sovietski a nemeckí vojaci a obrnení Rimania. Nie, nie sme pri nakrúcaní filmu. Je posledná májová nedeľa a koná sa prvý ročník PMD, Popradského modelárskeho dňa. pokračovanie článku
V týchto dňoch sa slovenskí maturanti dozvedajú, aká bola ich úspešnosť na písomnej forme internej časti skúšok. Niektorí sú so sebou spokojní. Iní, najmä gymnazisti, si ale neodpustia zopár štipľavých poznámok na adresu NÚCEM-u. Najmä tí, čo sa chceli sťažovať. pokračovanie článku
16. 4. 2010 sa trenčianskym Piano Clubom prehnala metalová smršť. Fishface, Suburban Terrorist, Sanatorium, Attack Of Rage, Last Shot Of War a Seven Years Kismet, to boli lákadlá, čo mali privábiť návštevníkov. pokračovanie článku
V dnešných dňoch mnohí študenti stredných škôl dostali do schránok obálku s adresou Univerzity Komenského v Bratislave. Neboli v nich pozvánky na prijímacie skúšky, ako by sa dalo čakať. V skutočnosti obsahovali pozvanie na prípravné školenie pre uchádzačov o štúdium, ktorý sa koná krátko pred maturitami, počas školského vyučovania a navyše si zaň treba zaplatiť aj keď vôbec nie je isté, či budú na školu vôbec prijatí. pokračovanie článku
Byť vždy o krok vpred, tak sa dá nazvať snaha vedenia Spojenej školy, pod ktorú spadá Gymnázium na Ulici Dominika Tatarku v Poprade. Už niekoľko rokov sa tu postupne nahrádzajú klasické tabule interaktívnymi. pokračovanie článku
Je osem hodín ráno. Pred budovou Gymnázia na ulici Dominika Tatarku stojí zdravotnícke vozidlo. Úraz? Omyl. Auto patrí Národnej transfúznej službe SR. Je utorok 23.3. 2010, deň, kedy dostali študenti možnosť spraviť humánne gesto. Heslom akcie je „Darujte krv - zachráňte ľudský život" pokračovanie článku
Študujem žurnalistiku na UK a môj priateľ vraví, že ako pastierka kôz by som bola užitočnejšia. Jeho názor nevyvraciam, ale kontrujem, že ani zbrojár sa nemusí uživiť, ak nezostane na Zemi dosť bojaschopných ľudí.
luciaandalovaazet.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
